Obavy o bezpečnosť civilného letectva Slovenskej republiky, alebo ?

Autor: Peter Pätoprstý | 18.2.2015 o 15:55 | Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1188x

V roku 2011, presnejšie 11. mája publikovala skupinka, ktorej členovia sa nazvali "odborníkmi na bezpečnosť civilného letectva" prvý článok s obavami o bezpečnosť občanov Slovenskej  republiky.  Ich starostlivosť o občana publikačne skončila  8. apríla 2013. V tichosti. V apríli 2015 to budú už dva roky mlčania. Mlčanie môže znamenať to, že sa situácia v bezpečnosti slovenského civilného letectva drasticky zázračne zlepšila, že skupinka dosiahla alebo nedosiahla ciele, ktoré sa za akútnym ohrozením bezpečnosti iba skrývali.

Každý proces v prírode má tri fázy, začiatok, určitý priebeh  a koniec. Podľa iniciátorov problematika bola taká naliehavá, že považovali za nutné zapojiť mediálne celú verejnosť. Verejnosť mohla byť znepokojená, zdesená a priam sa cítiť "verejne ohrozená". Preto je elementárna slušnosť, ba priam povinnosť "odborníkov", oznámiť  výsledok procesu. Ja neviem ako vy, dvojročné mlčanie nepovažujem za výsledok, teda za koniec. Vydajme sa spolu poodhaliť holú pravdu.  Z úcty k ľudom, ktorým bolo ublížené. Preto som sa rozhodol,  že koniec za "odborníkov" dopíšem sám.

V príspevkoch padali silné slová ako korupčníci, úplatkári, diletanti, bezcharakterní odroni, rodinkári, zneužívanie služobného postavenia, zakrývanie trestnej činnosti, nútenie na porušovanie zákonov a predpisov, nenormálny človek, účelové zadávanie zákaziek, ako príklad z čoho nás obvinili si myslím je toho až, až.  Nebudem sa zaoberať právnou stránkou, ako mali alebo nemali  títo "odborníci" za tie roky postupovať a aký zákon porušili alebo neporušili. Vynára sa otázka prečo to robili?

Ďakujem niektorým bývalým kolegom, na ktorých útočili,  že ustáli prúd klamstiev a ohováraní, aj keď to bolo neľahké. Ďakujem im za kvalitnú prácu. Čas ukázal, na ktorej strane je pravda. Ďakujem za podporu ľuďom zvonka úradu, bývalým kolegom, ktorí nám vyslovovali podporu vydržať. Ďakujem aj za to, že sa zapojili do diskusie. Je samozrejmé, že na rozdiel od iných ohováračov sa podpísali vlastným, pravým menom. Niektorí sa sťažovali, že ich príspevky neboli zverejnené. Určite preto, že obsahovali veľké množstvo pravdy.  Zastával som názor, že ide o platformu jednostranného monológu a nie o dialóg.  Komentovať niečo, pod čo sa pisateľ nedokáže podpísať je nezmyselné. Zarazilo ma, že aj keď išlo o množstvo splaškov, ako vysoko v štátnej správe sa čítali...

Že sa šíria nepravdy a účelovo upravené polopravdy v súkromných médiách je realitou našej doby. Že sa do problematiky veľmi plytko zapojí verejnoprávne médium ma skutočne prekvapilo. Alebo len sadlo niekomu na lep? Aj keď žijeme v demokracii, niektoré formy a prostriedky spoločenskej komunikácie nás navádzajú k presvedčeniu, že pravdu treba dokazovať a nie naopak, tak ako je to v slušnejších ľudských spoločenstvách prevažne na západ od našich hraníc. Snáď "odborníci" naozaj nečakali, že sa ozveme.  Že zlé je na niečo dobré sa opäť potvrdilo. Pomohlo niektorým zamestnancom úradu si verejne obliecť "dresy", aby bolo vidieť, kto za koho a  za čo kope. Roky sa medzi zamestnancami úradu hovorí o spolitizovaní úradu zvonka, opak je pravdou. Politizujú zvnútra práve tí, za ktorými nenájdete skoro žiadnu prácu, tak ako to robili v inom režime. O vynášaní informácií zo spisov, o čom sa taktiež dočítate v príspevkoch, v rozpore s etickým kódexom štátneho zamestnanca ani nehovoriac.

Bol som štátnym zamestnancom len 6 rokov, predtým som pracoval výlučne v zahraničných spoločnostiach na vrcholných manažérskych pozíciách. Prečo to píšem. Tento týždeň jeden bývalý podnikateľ slovenského pôvodu, dnes politik v susednom štáte povedal vetu o štátnych zamestnancoch: "nečakali sme, že to bude až také zlé".  Potvrdzujem, hovoril aj o veľkom množstve tých našich... Niekde som počul výrok jedného výnimočného slovenského premiéra/-ky, keď padla otázka čo by robil inak, ak by bol znova premiérom: "nič, len sme mali byť tvrdší." Pod tento výrok by som sa vedel podpísať.

Aby som len necitoval. Nerobil som si ilúzie, ale po nástupe do štátnej služby v roku 2008 som len otváral oči, čo je možné v 21. storočí. Mal som pocit, že na tejto pôde sa na "nežnú revolúciu" ešte len čaká. Nie je nič horšie, ako ten ktorý dodržovanie zákona má kontrolovať, zákon porušuje. Po krátkom čase na riaditeľskej pozícii, keď sme riešili veci, ktoré v súkromnom sektore rieši slušnosť, etika, morálka sa mi vydralo z úst: "veď my sme tu na to aby sme zamestnancov riadili a nie vychovávali".  Natláča sa tu otázka, "kde udělali soudruzi  z ... chybu?"  Verím, že nejeden slušný štátny zamestnanec po prečítaní týchto viet pocítil déjà vu.  Život na úradoch dennodenne dokazuje, že nežné čakanie stále pokračuje. Aplikovať skokom etiku a morálku súkromného sektoru je nemožné, pretože by to znamenalo okamžité znefunkčnenie  nejednej inštitúcie a doplatil by na to hlavne občan.

Za každým ľudským snažením je nutné hľadať zmysel konania, cieľ, výsledok, produkt. Ak si prečítate všetky tie bláboly na blogu "odborníkov", pozriete archívy televízií, poznáte trošku prostredie a dáte si trochu námahy na zamyslenie sa, možno uvidíte to, čo si môžete prečítať v nasledujúcich odstavcoch. Možno dokonca zistíte, že sa z bývalých úhlavných nepriateľov, ako to už býva, stali verní spojenci. Rád používam porekadlá pre ich skratkou vyjadrenú múdrosť. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. A tak sa spojili. Prvoradá otázka  neznie kto, ale prečo. Tu je štyri krát pravda prečo:

Prvý krát. V roku 2010 nová strana z východu Slovenska bola prekvapením. Nielen že sa dostala do parlamentu, ale sa dostala aj do vládnej koalície. Nikdy vám nikto nedá to, čo vám ambiciózny politik vie sľúbiť. V susednom štáte je pohon ma 4 poslancov za "trafiky". U nás je verejne akceptované, že víťazstvo a zostavenie vlády je tá najlepšia. Po úvodnom očarení , začalo pribúdať množstvo rozčarovaní a vytriezvení. Medzi sympatizantov malej strany patrili aj niektorí východoslovenskí "odborníci" z oblasti letectva. Niektorí s ambíciou prilepšiť si od štátu k zásluhovým dôchodkom za obranu socializmu aj nejakým tým "súbežným" platíkom do starobného dôchodku na teplučkom miestečku v Bratislave. Buď na leteckom úrade, alebo na ministerstve dopravy. Ak si k tomu pripočítate aj starobný dôchodok, veď žijeme v štáte bez diskriminácie a život dokazuje, že populácia starne rovnako, ako narastá počet "vitálnych" dôchodcov na úradoch . "Odborníci" si povedali, že bývalých lampasákov, kamošov  je skoro celý úrad, prečo teda nie ja? Najväčším sklamaním bol nevyhratý boj o ministerstvo a tak začali aspoň vnútorný boj o sekciu civilného letectva a pozíciu riaditeľa leteckého úradu. Že sa to dá vyhrať mali príklad z minulosti, keď v jednom kalendárnom roku boli vymenení štyria riaditelia. Neveríte, že?  Kto vtedy vládol a s kým? Úrad sa z toho  spamätáva dodnes. Bolo to niekoľko mesiacov zákulisných útokov, ohováraní a spochybňovaní kým pochopili, že u spolukoaličníkov neuspejú. Logickým krokom ako dosiahnuť cieľ, keď už všetky zákulisné ťahy zlyhali bola medializácia, nátlak, ohováranie. S narastajúcim časom a bez úspechu bolo nutné pritvrdzovať až po nehorázne výmysly a klamstvá. Logickým dôsledkom je klesajúca ostražitosť. Nebola to len kritika, nastúpila aj pragmatická konštruktívnosť. S odstupom času štyroch rokov od prvého príspevku a bez emócií, pozornému divákovi televízie a čitateľovi vypláva na povrch skutočný cieľ - bez nás a na týchto pozíciách sa civilné letectvo rúti do záhuby. Verím, že opak by bol pravdou. Dôkazom je spomínané obdobie "štyroch" a nás stálo to obrovskú námahu, vrátiť sa na správnu cestu.

Druhý krát. Skupinkou, aj keď by pozorný čitateľ povedal že je to o jednotlivcovi, je pilot s ambíciou rozšíriť si kvalifikáciu a stať sa možno pilotom - úradníkom. Naozaj dobré bydlo. Malá prekážka bola, že nebol schopný absolvovať skúšky na získanie jeho vysnenej kvalifikácie. Výsledkom jeden a pol ročnej snahy je zistenie, že skúšky sa dajú zložiť aj inak, ako úspešným vyplnením testu. Toto zistenie ohúrilo niektorých zamestnancov úradu, ale neskutočne a možno viac ich ohúrilo aj konanie niekoho vyššieho. Že v tej veci zohrali svoju úlohu aj podivné udalosti a osoby je zrejmé. Bez prispenia z vnútra by takéto absurdum nebolo možné, ak sa mýlim, potom platí že aj hlúposť je dar. Aj keď kvalifikáciu napokon vlastní, vysnené šťastie mu nepriniesla.

Tretí krát. Skupinkou, aj keď opäť hovorím v jednotnom čísle je staviteľ. Úprimne a s obdivom skladám poklonu energii, námahe a prostriedkom, ktoré do svojho diela staviteľ vložil. Nepatrí mi hodnotiť jeho podnikateľský projekt, za uskutočniteľnosť a  reálnu úspešnosť si nesie vlastnú zodpovednosť. Mám zásadné výhrady k forme, obsahu a spôsobom ako konal, ale vzhľadom na priebeh konania je jeho správanie z určitého uhlu pohľadu pochopiteľné, ale neospravedlniteľné. Na samom počiatku konania dostal úplnú, vyčerpávajúcu a pravdivú informáciu. Mal by sa spýtať slovenského "superodborníka", ktorý sám dokáže za týždeň to, na čo v zahraničí tímy odborníkov potrebujú asi tak dva roky práce, prečo začal konať svojvoľne, so sebestrednosťou jemu vlastnou  a  úplne v protiklade, ako bola staviteľovi poskytnutá pôvodná informácia na začiatku konania. Možno potom vypláva na povrch pravdivá odpoveď na otázku, kto komu čo spôsobil.   

Štvrtý krát. To "najlepšie" na záver. Skupinka "odborníci" z inštitúcie, skrytí za anonymitu, ktorí rovnako ako aj v iných štátnych inštitúciách, namiesto práce pre občana, vedú v periódach parlamentných volieb už 25 rokov boj modrej a červenej (čítaj boj o korytá).  A spomedzi nich žiari kométa,  "Superodborník" nazvime ho trebárs "Hans". Štát v štáte. Hviezda nad zákonmi. Po tom čo odložil červenú knižku, zistil že existujú ešte iné knižky, lepšie, napríklad modlitebné. Stačí sa ísť vyspovedať, niečo odrecitovať a človek vyjde z chrámu čistý ako ľalia. Objavil  fantastické, len on vidí  čo iní nevidia, cyklus sa dá aplikovať v ľubovoľnom počte opakovaní.  Je isté, že opäť chápe niečo inak, ako to chápe a akceptuje väčšina. Zjavne si myslí, že medzi tými cyklami môže fungovať ako najväčší spoločenský odpad. Mal by si však byť vedomý, že uvedený cyklus platí na život po živote a že v tomto svete je nutné niesť reálnu, objektívnu zodpovednosť. Ako to už býva, aj tu kričal zlodej, chyťte zlodeja. Akosi sa u neho vytratila slušnosť použiť objektívne dôkazy a postupy a takto dokázať svoju pravdu. Očakával, že tí, ktorí nie sú náchylní vlastniť rôzne druhy knižiek, aplikovať  recitačné očistné  mantry, skrývať sa za správanie svorky, aroganciu moci funkciu alebo klamstvá, tí   ktorí sa riadia morálkou, etikou a vlastným svedomím s ním budú komunikovať a vyvracať jeho nepravdy?  Mal by sa pripraviť, že teraz naopak, bude musieť niesť zodpovednosť za to, čo svojím konaním iným spôsobil ...

Záver?  Ak naozaj čakáte, že sa niekto z anonymnej "skupinky" odborníkov obávajúcich sa o bezpečnosť spoluobčanov verejne ospravedlní, je isté že čakáte márne. Tak isto, ako by ste čakali to, že tento typ ľudí uvedie svoje celé, pravé meno pod svoj názor, čo je jeden zo základných princípov demokratickej komunikácie. Veď predsa ide o vec verejnú, alebo?

Holá pravda. Koniec. Bodka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?